Expozícia dejín Beckova

Stála expozícia dejín Beckova sa nachádza v renesančnej kúrii zemianskej rodiny Ambrovcov. Dala ju postaviť v polovici 17. stor. vedľa dnes už zaniknutej hornej brány rodina Dubnických. Patrí do historického jadra bývalého poddanského mestečka Beckov. Jej východnú časť tvorí opevňovací gotický múr so strieľňami. Dvojpodlažnú kúriu stavebne upravili v 18., 19. a 20. stor.

 

Má obdĺžnikový pôdorys, je podpivničená valenými klenbami, zaklenutými na stredný pilier. Pod vrstvami novších omietok sa našli torzá renesančného kvádrovania a nárožnej bosáže.

 

V interiéri je renesančný krb s erbom Medňanských, datovaný do r. 1648. V 18. stor. pristavili ku kúrii prízemný hospodársky objekt.

 

Posledným majiteľom bol Zoltán Ambro.

 

Trenčianske múzeum v Trenčíne v bývalej kúrii zriadilo stálu expozíciu dejín Beckova .

 

V Múzeu sú vystavené archeologické nálezy z hradu, historický nábytok. Veľká časť je venovaná životu a dielu beckovského rodáka J.M. Hurbana. Na nádvorí sú umiestnené technické pamiatky, napr. vozy z 19. stor.

 

Kostol sv. Jozefa Pestúna a kláštor Milosrdných sestier sv. Vincenta de Paul

Založenie kostola a kláštora v Beckove bola myšlinka vlastná tomuto regiónu. V okolí už od 13. storočia pôsobili kláštory ( Skalka nad Váhom - kláštor benediktínov; možno aj kláštor v Kálnici ) a od začiatku 15. storočia v Novom Meste nad Váhom pôsobila rehoľa augustiánov kanonikov ako jediná na Slovensku, založená dňa 16. januára 1414 Stiborom z Beckova.

 

Zoborské opáctvo zachovalo začiatkom 12. storočia správu, že na ceste z Vrbového do Nového mesta nad Váhom sa nachádzal kláštor červených mníchov. Písomné pramene uvádzajú mníchov v Beckove až v 15. storočí. Išlo o augustiánov kanonikov, ktorí sa uchýlili na Beckovský hrad so súhlasom pápeža Mikuláša V. pred husitmi, ktorí im vypálili kláštor v Novom Meste nad Váhom. Gróf Bánfi chcel preložiť novomestskú prepozitúru do Beckova a postaviť nový kláštor, ktorý by sa spojil s farou sv. Štefana, ako vyplýva z listiny pápeža Mikuláša V.

 

Čas na vybudovanie kláštora v Beckove nastal až v 17. storočí, keď gróf Valentín Balassa daroval aj pozemok svojej manželky Kataríny Suňogovej na stavbu kláštora s kostolom rádu sv. Františka.

 

Stavbu za jeho života len začali. Základy a múr „do výšky človeka“ vybudoval gróf František Nádasdy. V stavbe úspešne pokračoval nitriansky biskup a novomestský prepošt Jakub Haško do r. 1690. Konvent dokončil až beckovský farár Ján Páčai v roku 1696. Vysvätený bol 6. júna 1701 nitrianskym biskupom Ladislavom Matiašovským. Kláštor bol o niekoľko rokov poškodený kuruckými vojskami Štefana Rákociho a 4-krát vyhorel. Obnovený bol v rokoch 1761-1762. Kostol vysvätili r. 1761. V kláštore žili mnísi rádu sv. Františka. Zaslúžili sa o šírenie vzdelanosti, kultúry a náboženského povedomia okolitému obyvateľstvu. V kláštore bol noviciát a teologická škola.Po prvej svetovej vojne bol noviciát premiestnený do Trnavy a teologická škola do Žiliny.V roku 1951 sa kláštor stal sústreďovacím miestom pre rehoľníkov z celého Slovenska a od roku 1965 funguje ako domov pre kňazov na dôchodku - Charitný domov I. V kláštore bývala bohatá knižnica, ktorú pôvodne založil biskup Haško. Dnes časť z nej vlastní Matica slovenská.

 

Kláštor - dvojpodlažná štvorkrídlová budova, naväzujúca na západnú stranu kostola, s ktorou je spojená okružnou krížovou chodbou, je orientovaná do rajského dvora. Celý objekt je zo západnej strany uzatvorený vysokým múrom. Komplex zjednocuje hlavná východná fasáda smerom do námestia. Kostolné priečelie je trojosové, symetricky členené oknami vo dvoch úrovniach a výklenkami s barokovými sochami sv. Antona Paduánskeho a sv. Františka z Assisi a zavŕšené štítom. Hlavný portál je plasticky riešený s dvoma predstavenými stĺpmi, nesúcimi rozoklaný segmentový tympanón s dvoma píniovými šiškami po stranách a v strede s erbom biskupa Haška ( trojuholník s korunkou a kotvou v rohoch, vpravo hore slnko a vľavo polmesiac) a letopočtom 1691. V nikách stoja sochy sv. Františka z Assisi, zakladateľa rádu a sv. Antona Paduánskeho, jeho nasledovníka a šíriteľa viery. Na fasáde bola potvrdená nástenná maľba - nachádza sa vyobrazená na obrázku, ktorý drží biskup Haško na svojom portréte ( nesignovaná olejomaľba zo zbierok SNM). Fasáda konventu je 10-osová, s profilovanými okennými osteniami ako na kostole. Rovnaké sú aj fasády na nádvoriach. Kláštorné krídla sú dvojtraktové, obrátené do nádvoria s obiehajúcou krížovou chodbou, z ktorej sa vchádza do jednotlivých miestností konventu a do kostola reprezentačnými portálmi s kamennými profilovanými osteniami v dôležitých komunikačných uzloch. Cely majú vysoké valené klenby, v refektári (jedálni) s bohatou geometrickou štukovou výzdobou. Zadné západné krídlo má hospodársky charakter, vedie do dvora ohradeného kamenno-tehlovým múrom popri hlavnej ceste. V 60-tych rokoch minulého storočia hrozilo jeho zbúranie. Múr je súčasťou parkánu, ktorý viedol popri hradbovej priekope. V juhovýchodnej časti východného krídla sa nacháda pivnica na základoch staršieho suterénu neznámeho objektu.

 

Zdroj: www.obec-beckov.sk